Štôlňa Glanzenberg

História mesta Banská Štiavnica je úzko spojená s ťažbou nerastného bohatstva ako aj rúd drahých a farebných kovov. Baníctvom a ťažbou dýcha toto historické a niekdajšie slobodné banské mesto dodnes.

Jedna zo štôlní, v ktorej sa pravidelne a aktívne ťažilo, a ktorá sa plnohodnotne zachovala až do dnešných dní, je dedičná štôlňa Glanzenberg. Najstaršia písomná zmienka o štôlni pochádza z roku 1560 a zohrávala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg.

Pre verejnosť je sprístupnených 500 m v hĺbke 32 m. Sprístupnená časť končí pri šachte Kaufhaus, kde sa nachádzajú aj tzv. cisárske schody, ktoré sú vytesané do kameňa a spájajú ju s nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou.

V roku 1751 navštívil štôlňu Glanzenberg aj samotný František Štefan Lotrinský. Na jeho počesť tu bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. V tomto priestore boli postupne pridané aj ďalšie pamätné tabule na počesť významných panovníkom. Posledným z nich bol práve cisár František Jozef I.

Vstup do štôlne je v nadmorskej výške 560 metrov pri parčíku a penzióne Kachelman na Kammerhofskej ulici. Približná dĺžka prehliadky je 90 minút. Návštevníci pred vstupom dostanú plášť, prilbu a baterkou.