Nádherný kraj severného Slovenska ohraničuje pohorie nazývané Babia hora. Pochváliť sa môže aj niekoľkými výnimočnými prívlastkami. Babia hore je totiž najsevernejší vyhliadkový bod Slovenska a najvyšší vrch Oravských Beskýd.

Okrem toho predstavuje Babia hora aj hranicu medzi dvoma rozvodiami. Vodné toky zo severnej (poľskej) strany sa vlievajú do Baltského mora a z južnej (slovenskej) strany patria do úmoria Čierneho mora.

Babia hora sa týči do výšky 1724 m a výstup sem je považovaný za jeden z najkrajších a najzaujímavejších v tejto lokalite. Z južnej trasy vyzerá Babia hora veľmi oblo a mierne, avšak vzhľadom na okolitý krajinný reliéf, je nutné zdolať až 1000 výškových metrov.

Východiskovým bodom pre nádhernú oravskú turistiku smerom na Babiu horu je väčšinou dedinka Oravská Polhora, presnejšie chata Slaná voda.

Pripravte sa na dlhú a náročnú túru s veľkým prevýšením. Cesta tam aj späť trvá približne 7 hodín. Súčasťou značenej turistickej cesty je aj náučný chodník Slaná voda.

Cestu na hrebeň si môžete spestriť aj návštevou Hviezdoslavovej hájovni, kde je umiestnená expozícia venovaná jeho slávneho diela Hájnikova žena. V tesnej blízkosti sa nachádza aj pamätný dom Mila Urbana.

Na vrchu okrem slovenských nadšencov prírodných krás stretnete vo veľkom počte aj poľských turistov. Vrchol Babej hory je skalnatý a priestranstvo je otvorené bez stromov, preto sa pripravte na poriadny vietor.

Okrem toho tu stojí aj pamätník venovaný pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý na vrchol Babiu horu miloval a na tento vrchol vystúpil mnohokrát. Kamenný pamätník postavili na jeho počesť z Oravskej Polhory, Rabče, Rabčic a Sihelnej.

Kruhový výhľad z tohto pohoria vám učaruje. Za jeden z najkrajších je považovaný výhľad na južnú stranu smerom na Oravskú kotlinu s vodnou nádržou Orava, ďalej na hrebene Oravskej Magury, Chočské vrchy a Nízke Tatry.

Babia hora je zaujímavá aj svojou jedinečnou flórou. Po jej obvode bol identifikovaný tzv. Prales na Babej Hore. V roku 1926 tu bola vyhlásená rezervácia Kotlina pod Babou horou, kde dominujú hlavne čučoriedkové lesy plynule prechádzajúce do pásma kosodreviny.